Prvý kontakt

Dobrovoľníci na internom oddelení OÚSA sú súčasťou nemocničného personálu. Prvý kontakt s pacientom získavame prostredníctvom bežných úkonov, akými sú rozdávanie teplomerov, prinášanie nápojov, resp.na izbový stolík a drobné hygienické úkony, ktoré však môžeme vykonávať len so zdravotníckym personálom. V žiadnom prípade nenahrádzame zdravotnícky personál, vykonávanie týchto bežných činností slúži ako prostriedok k tomu, aby sme sa dostali do blízkeho kontaktu s pacientom. Je na dobrovoľníkovi, aby citlivo uvážil a zistil, pri ktorom pacientovi zostane dlhšie, prípadne ku ktorému pacientovi sa vráti späť a ponúkne mu ďalšiu návštevu. Prvý kontakt je veľmi dôležitý. Pacient totiž zisťuje, či nám môžem venovať svoju dôveru. Základným predpokladom práce dobrovoľníka je súhlas pacienta. Navštevujeme ho ďalej len vtedy, len ak pacient prejaví záujem. Činností, ktoré môžeme s pacientom vykonávať je niekoľko, od čítania knihy, prechádzky v záhrade či na chodbe, hrania karát, až po dôverný rozhovor. Naším základným pravidlom je, že dobrovoľník navštevuje pacientov minimálne jedenkrát do týždňa. Ak však dobrovoľník začne navštevovať konkrétneho pacienta, čas a frekvencia návštev je vecou ich vzájomnej dohody. Vtedy dobrovoľníkovi odporúčame navštevovať pacienta častejšie.

Pacient stojí vždy na prvom mieste

Pri komunikácii s pacientom sa pridŕžame zásady, že smerovanie, tému a dĺžku rozhovoru, teda spôsob komunikácie určuje pacient. Pacientovi poskytujeme sami seba, teda vytvárame mu atmosféru bezpečia a akceptácie. Základ tvorí dobré empatické počúvanie. Dôležité je byť pritom autentický, uvedomovať si vlastné pocity a nebáť sa dať najavo, čo cítime, napr. strach, dojatie, radosť. Zásadou je nikdy neklamať a nepretvarovať sa. Pacient veľmi rýchlo vycíti pretvárku. Musíme tiež rešpektovať hranice pacientovej intimity. Pacient môže byť unavený, mať bolesti, nemusí mať chuť sa s nami rozprávať. Treba si vždy uvedomiť, že pacient prechádza rôznymi štádiami vyrovnávania sa so svojim ochorením. Pri každej návšteve môže mať rôznu náladu a prežívať rôzne fyzické, psychické a duchovné stavy.

Neverbálny prejav

Neverbálny prejav hrá významnú úlohu pri komunikácii s pacientom. Uvedomujeme si, že prvý dojem, ktorý z nás pacient môže získať, závisí najmä na zvládnutí nášho neverbálneho prejavu, teda s našim postojom tela, gestami, mimikou, dotykom. Pri všetkých prejavoch je veľmi dôležitá individuálna citlivosť dobrovoľníka. O konkrétnych príkladoch hovoríme presne na školení pre nových dobrovoľníkov.

Dôverné rozhovory

Na internom oddelení OÚSA sa nachádza 8 izieb, v ktorých je približne 32 lôžok pre pacientov. Na izbe sa tak môžeme stretnúť s tromi až štyrmi pacientmi naraz. Niekedy sa do rozhovoru s nami môžu zapojiť všetci pacienti. V takom prípade sa dá hovoriť o prostredí vhodnom na rozptýlenie, pobavenie pacientov, ale na druhej strane nemáme možnosť dôverného rozhovoru. Spolu s pacientom však hľadáme túto možnosť. Iba on sám môže prejaviť záujem otvorene rozprávať o dôverných veciach.

Stáva sa, že spolu dospejeme k rozhovorom o Bohu, viere, nádeji, o smrti. DS Vŕba je nekonfesijným združením. Vlastné náboženské presvedčenie alebo svetonázor pacientovi bez jeho vlastnej iniciatívy neposkytujeme. I v tomto prípade sa riadime pacientovým vytýčením situácie a jeho vnímaním viery a neviery. Sprevádzame ho teda aj v jeho duchovnom prežívaní.

Sprevádzanie pacienta v terminálnom štádiu

Veľmi často sprevádzame pacientov v posledných fázach života. Je veľmi dôležité byť im vtedy nablízku, lebo práve vtedy môžu cítiť veľkú osamelosť, úzkosť a strach z neznámeho. Stáva sa, že umierajúci pacienti strácajú záujem komunikovať, objavuje sa u nich potreba ticha a pokoja. Zdravotný stav niektorých umierajúcich im dokonca neumožňuje hovoriť. Sprevádzame i tzv. komatóznych pacientov. S terminálnymi pacientmi, ktorí majú osobitný stav vnímania preto komunikujeme znovu obzvlášť citlivo verbálne i neverbálne: sedíme s pri nich, hovoríme k nim, držíme ich, hladíme a pod.

Ochrana a starostlivosť o dobrovoľníka

Naša práca je ťažká a psychicky vyčerpávajúca a nikto by ju nezvládol sám bez podpory ostatných. Preto sa pravidelne stretávame na supervíznych stretnutiach pod odborným dohľadom psychologičky/supervízora. V rámci nich sa vyrovnávame so zážitkami na oddelení, hovoríme o svojich skúsenostiach, pocitoch, problémoch i úspechoch medzi pacientmi. Navzájom si poskytujeme oporu a zároveň si utužujeme svoje vzťahy. Našou hlavnou zásadou je maximálna dôvernosť medzi členmi skupiny. Organizačný tím DS Vŕby kladie veľký význam na neustálu starostlivosť o dobrovoľníkov počas realizácie ich činnosti. Snažíme sa vytvárať príjemnú a bezpečnú atmosféru na supervíznych stretnutiach, motivovať dobrovoľníkov i prostredníctvom verbálneho ocenenia, malých koncoročných darčekov, výletov, krátkych pobytov v hospicových zariadeniach a prostredníctvom účasti na konferenciách a workshopoch. Od októbra 2009 je pre dobrovoľníkov k dispozícii aj koordinátorka dobrovľníkov, s ktorou môžu priebežne komunikovať.